Behom k trvalému vzťahu

Autor: Kornélia Liščinská | 19.7.2013 o 12:15 | Karma článku: 3,56 | Prečítané:  335x

Nejednému z nás sa už určite stalo, že bol v živote nerozhodný. Stál pred otázkou buď alebo a nevedel si vybrať. Pochyboval. O sebe. O druhých. Neveril. Nevidel zmysel v danom konaní. No na čo človek myslí, to si privolá. . .

So vzťahom je to ako s behaním. Na začiatku si treba určiť cieľ. Potom správnu motiváciu, odhodlanie a nakoniec aj dodržať sľub. Spočiatku nám napadne otázka, na čo je to dobré a začneme špekulovať, ako by sme si behanie mohli uľahčiť. Ešte to ani neskúsime a už dopredu vieme, že budeme mať svalovku. Niekedy aj keď začneme, dlho nás to nebaví a po krátkom čase si nájdeme inú aktivitu - menej náročnú. Je oveľa ľahšie ísť s kamarátom na pivo, ako mu povedať „prepáč, ale začal/a som behať".

Beh je spôsob života, pri ktorom si utriedime myšlienky, dostaneme sa do fyzickej a psychickej rovnováhy. Toto vedomie je poklad, ale kľúčom k nemu je cvik. Občas, keď sa nám nechce behať máme sklon hľadať výhovorky a obviňovať seba alebo iných, že to nebol dobrý nápad, ale iba strata času a lepšie bude to zabaliť. No obviňovaním sa nič nezlepší a už vôbec nás to neurobí šťastnejšími. Alebo sa môže stať, že sme do behania až príliš horliví. Hneď na začiatok si dáme latku zdolať aspoň 10 km za deň  a na druhé ráno nás bolí celý človek. Potom nadávame a chceme hodiť flintu do žita.  To však nemá žiaden zmysel. Chyby zvyknú bolieť, no ak sa z nich nepoučíme, bolesť bola márna. Všetci ľudia robia chyby, a keby ich nerobili, nikdy by sa ničomu nenaučili a ani trochu by nezmúdreli. Nejde o to nebehať a tak nemať svalovicu. Ide o to prispôsobiť dĺžku trate svojim možnostiam a pravidelným cvičením túto trať prekonávať. Tí odvážnejší, ktorí majú radi výzvy a nepoloží ich ani bolesť majú vyhraté. Pri behu, ak sme doteraz túto aktivitu nepraktizovali, môžeme očakávať, že sa bolesť vyskytne, aj keď začneme s menšou traťou. No bolesť znamená, že sa niečo formuje - svaly. A čím viac svaly posilňujeme, tým sú pevnejšie.

Ale pozor. Ak sa začnú črtať, netreba s behaním prestať. Práve naopak. Prichádza fáza, kedy treba zbystriť a zamerať sa na ich posilňovanie a udržiavanie. A udržať si formu je asi najnáročnejšie. Môžu prísť povinnosti, ktoré nám zaberú viac času a my už na behanie nebudeme mať čas. Alebo sa môžeme zraniť a na chvíľu s behaním prestať. Dôležité je uvedomiť si, čo nám beh dal a nezanevrieť na neho. Pretože „len v okamihoch, keď si v srdci uvedomujeme svoje poklady, môžeme povedať, že sme nažive".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?